Videl som la¡sku raz vo sne kra¡aaÂ� laºkov daºhovou,

jej krehka½ hlas na kra­dlach niesol ta³nov pa¡r,

zlatista slnko si na¡pev piene ta­Âško haºdlo s a²ou,

ja som sa kra¡sou opa¡jal



V šaty ti la¡ska sa vietor utkal z jemna½ch pavuaa­n,

z nesmela½ch slov, ktora vždy šepka¡ milencom,

škoda, že ma¡rne sa pokaºÂšam Â�a zovrieÂ� v na¡ruaa­,

škoda, že la¡ska, si len snom...



La¡ska. la¡ska, odha¾ svoj za¡voj pestra½

La¡ska, la¡ska, taºÂžbou už zvona­ zvon,

La¡ska, la¡ska, aarovna½ obrus prestri,

La¡ska, la¡ska, ¾aºbosÂ� daj mojim da²om.



Zajtra Â�a la¡ska chcem znovu aakaÂ� na tej laºke snov,

Budem tam sa¡m, až zma¥kne v okna¡ch svetlo la¡mp,

Možno zas pra­deš a obdara­Âš ma piesa²ou ¾aºbenou,

ja za taº piesea² všetko da¡m....



La¡ska, la¡ska, vystaºp raz ku mne zo snov

La¡ska, la¡ska, ruku ti poda¡ ra½m

La¡ska, la¡ska, poa¯ sa raz taºlaÂ� so mnou

La¡ska, la¡ska, pa'jdeme za šÂ�asta­m



Chorus1

Chorus2